DOPRAVA ZADARMO až do konca mesiaca nad 60 EUR!

Najlepšie zľavy a akcie na eshop.keramickenoze.sk 

Keramické nože – Ako sa dostali na Slovensko

Kláštor Kinkajuki Kyoto, Japonsko

Asi už väčšina ľudí na Slovensku počula o existencii keramických nožov a mnohí už majú s nimi aj nejaké skúsenosti. Mnohí už počuli o tom, aké sú keramické nože extrémne ostré, že ich netreba roky brúsiť, ba dokonca, že neničia vitamíny a zachovávajú pravú chuť jedla bez oceľovej pachuti.

Ale ktože vie, ako sa vôbec dostali prvé keramické nože na Slovensko?

Tu je ich príbeh – trochu prozaický, avšak pre mňa osobne má veľký význam, pretože pomohol zmeniť k lepšiemu nie len môj život, ale aj životy tisícov ľudí, ktorí dnes môžu vďaka kvalitným keramickým nožom zažívať v kuchyni viac radosti z krájania a variť ľahšie, rýchlejšie, zábavnejšie, zdravšie a ešte aj chutnejšie.

Príbeh sa začal v roku 2005, keď som ešte pracoval v denníku SME ako manažér na projekte predaja kníh cez novinové stánky (Nieže by to bolo pre tento príbeh zásadne podstatné, ale možno si niektorí budú tento tento projekt pamätať ako Svetová knižnica SME autori 19. a 20. storočia). V tomto roku sa začala rodiť myšlienka, že by som mohol navštíviť môjho dlhoročného priateľa zo strednej školy (zhodou okolnosti tiež Petra), ktorého som roky nevidel, a o ktorom som vedel len toľko, že si splnil svoj veľký tínedžerský sen a žije v krajine vychádzajúceho slnka.

Myšlienka cesty do Japonska sa zahniezdila v mojej hlave ako semiačko bambusu a začala neodbytne rásť a raziť si cestu von na svetlo sveta. S istým nemalým úsilím, po kontaktovaní viacerých známych, som sa dopátral ku kontaktu na kamaráta Petra v Japonsku. Netrvalo dlho, spojili sme sa a dohodli, že by to bol skvelý nápad vidieť sa po rokoch práve v Japonsku.

A tak veru aj bolo. Prišlo leto 2006 a ja som už sedel v 12 hodinovom lete do Tokia. Krajina to bola veru krásna a celkovo výlet do Japonská aj dnes po rokoch hodnotím ako jednú z najkrajších, najzaujímavejších a najinšpirujúcejších ciest do zahraničia, ktoré som absolvoval.

No, aby sme sa však nestratili v cestách po Japonsku a vrátili k téme, ako sa dostali keramické nože na Slovensko…

Nuž, tak na potulkách touto úžasnou krajinou som v jeden krásný deň zablúdil do jedného z tokijských supermarketov. Hromada tovaru, svetiel, farieb a reklám a japonských znakov sa na mňa valila a drtila moje zmysly. Pri jednom z regálov som naďabil na niečo zvláštne, čo upútalo moju pozornosť. Pozerám na to a hovorím si: „Čo to je?“ Tvar to má ako nôž, ale je to celé biele…

A prvá myšlienka, čo mi napadla bola:

„Čože, tu v Japonsku používajú plastové nože?!“

Musíte chápať, že v tom čase bol rok 2006 a o takom niečom sme ešte v našich končinách ani len nechýrovali. Tak som na to kukal ako bager na tvrdú hlinu a nechápal. Po chvíli mi to však začínalo dopínať… Značku som predsalen spoznával – Kyocera, pomerná známa značka, tlačiarne, kopírky a tak. Hmm, ale plastové nože?

Kyocera - japonské keramické nože

No uznajte. Videl som v tom obchode asi niečo také, ako je na vyššie uvedenom obrázku. Čítať po japonsky som nevedel, tak som fakt netušil, čo to je.

Nože a ostré veci som mal vždy rád, už ako chlapec, to áno.  Toto mi však náramne vŕtalo v hlave. Schmatol som najbližšiu predavačku, čo vo vedľajšom regále dokladala tovar, a hrkol som na ňu po anglicky, že: „What is this?“ (Čo to je?) Ukazujúc na regál s „plastovými“ nožmi.

V tom čase nebolo ľahké nájsť v Japonsku anglický dobre hovoriace osoby, a veru ani ja som na to v ten deň nemal šťastie. Predavačka na mňa rozpačito hľadela, gúľala očami a niečo jachtala po japonsky. Rýchlo som pochopil, že z tejto bytosti toho veľa nevymačkám. Ale vec ma natoľko zaujala, že som bol odhodlaný len tak sa nevzdať.

Dovliekol som k regálu ešte dvoch iných predavačov, avšak s rovnakým výsledkom ako s tou prvou chudinkou gúľajúcou očami. Tak tam okolo mňa už stáli traja a „ťin-ťali“ po japonsky. Po chvíli jednému blyslo hlavou (a zdalo sa mi trochu, že aj pred očami), odbehol a za minútku sa vrátil s ďalším šikmookým pánom, tentokrát v obleku a kravate. A ten konečne, s úklonom a širokým úsmevom na tvári, spustil lámanou angličtinou, z ktorej som pochopil slovo „ceramic“ (keramický). A vtedy mi svitlo. Ahá, takže keramické! Nie plastové, ale keramické nože!

Potom sa mi už rýchlo pospájalo viacero vecí dohromady. Už vtedy som okrem iného na Slovensku pôsobil vo firme GoldenSUN, ktorá v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied, Ústavom anorganickej chémie, pracovala na výskume a vývoji špeciálnej technickej keramiky pre motory. Vedel som preto, že moderná technická keramika má úžasné vlastnosti a je to materiál budúcnosti. Preto mi hneď došlo, že tie keramické nože môžu byť fakt výnimočné. A zároveň som mal dojem, že nič takého som na Slovensku dovtedy nevidel. To začalo hneď vyzerať ako príležitosť pre mladíka s podnikavým duchom.

Ešte v ten deň, keď som sa vrátil do bytu ku kamarátovi Petrovi, som začal spolu s nim browsovať po japonskom internete a hľadať kontakty na Kyoceru. V procese som pokračoval aj po návrate späť na Slovensko. Po niekoľkých týždňoch a prekonaní korporátnej nedobytnosti nadnárodného molocha sa mi konečne podaril skontaktovať s Kyocerou pre Európu, dostať sa k tým správnym ľuďom, a v procese rokovaní a argumentácie ich presvedčiť o potenciáli slovenského trhu a spoločnej spolupráci. A tak napokon, slovo dalo slovo, a v jeseni 2006 vstúpili keramické nože prvý krát oficiálne na Slovensko. 

V tom čase a niekoľko nasledujúcich rokov to boli japonské Kyocera prvé a jediné keramické nože v našich končinách. Ľudia sa na ne spočiatku pozerali nedôverčivo a nechápavo – na Slovensku to bola vtedy absolútna novinka. Akonáhle si ich však vyskúšali, tak boli šokovaní ich vlastnosťami: ostrosťou, ľahkosťou, kvalitou a úžasným pocitom z krájania. Stálo to nemalé úsilie, marketing, výstavy, internetová stránka (Keramickenoze.sk) a online komunikácia, prezentácie, sieť partnerských predajní, ale stálo to za to, a dnes som rád, a stále nadšený z tohto úžasného výdobytku vedy a techniky, ktorý skvelo funguje na Slovensku už viac ako 10 rokov.

V priebehu nasledujúcich rokov si keramické nože Kyocera získali tisíce priaznivcov a stali sa nedeliteľnou súčasťou množstva slovenských kuchýň. Zároveň umožnili celkovému zavedeniu konceptu a názvu keramické nože do povedomia obyvateľstva našej krajiny a dnes je už výraz keramické nože, jeho kvality a vlastnosti, jasný a zrozumiteľný väčšine ľudí.

Keramické nože Kyocera sú dlhodobo považované za najkvalitnejšie na svete

Ešte na záver je potreba spomenúť, že Kyocera (vznikla v roku 1959 a dnes zamestnáva takmer 70 tisíc ľudí) je najväčšia firma na svete, ktorá postavila svoju hlavnú konkurenčnú výhodu práve na profesionálnom využívaní progresívnej technickej keramiky najvyššej kvality a najlepších parametrov. Samotný názov Kyocera znamená skrátene Kyoto-Ceramics (Kjótska keramika).

Kyocera ako prvá firma na svete začala vyrábať kuchynské keramické nože už v 80-tých rokoch minulého storočia.  A v roku 2006, kedy prišla na Slovensko, v podstate vďaka patentovej ochrane aj unikátnemu know-how nemala konkurenciu.

Po skončení patentových ochrán v druhej dekáde 21. storočia vstúpilo na trh keramických nožov množstvo nových firiem, ktoré sa snažili a stále snažia napodobňovať keramické nože Kyocera. Avšak dobehnúť desaťročia skúseností a znalosti špičkovej technickej keramiky a japonskej precíznosti nie je ľahké, a preto sú dodnes keramické nože Kyocera považované globálne za najkvalitnejšie a najlepšie keramické nože.

 

Peter Župa
Autor článku je podnikateľ, manažér a cestovateľ s veľkou vášňou pre Japonsko a ostrie kvalitných keramických nožov.
Komentáre
  • Najnovšie
  • Novinky, akcie a zľavy

    Nenechajte si újsť novinky, články, akcie a zľavy z Keramickenoze.sk a prihláste sa k ich odberu tu:

  • Tagy